1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Webinár Ako nás vidia druhí ľudia s Daliborom Kučerom

webinar kucera 4

Ako sa vidíme a ako nás vidia druhí ľudia? Odpovede prinesie zaujímavý webinár
Vidia nás druhí ľudia rovnako, ako my sami seba v zrkadle? Ako sa vlastne vidíme my sami a prečo svoj obraz skresľujeme? Máte niekedy pocit, že vám druhí skrátka nerozumejú a nevedia, akí v skutočnosti ste? Pre všetkých, ktorých zaujímajú odpovede na tieto otázky, bude v pondelok 18. januára pripravená online prednáška psychológa Dalibora Kučeru. Ten nám otvorí svet rozmýšľania o nás, našom správaní a charakterových črtách. S účastníkmi sa pozrú aj na to, ako dobre a v čom nás druhí ľudia dokážu posúdiť. Zisťovať budú, či sú ľudia, ktorí (sa) dokážu lepšie posudzovať, než druhí. A zamyslia sa aj nad tým, ako vlastne prisudzujeme druhým ľuďom ich osobnostné charakteristiky a kvality, a či pri tom hrá rolu vzájomný vzťah, intimita či dĺžka vzťahu.


Prečo by nás malo zaujímať, ako nás vidia druhí ľudia?
Dalibor Kučera: Človek je sociálnym tvorom, nie solitérom. Už od začiatku vývoja svojho druhu
sa ľudia združovali v skupinách, v ktorých veľmi záležalo na tom, ako sa členovia skupiny
navzájom vnímali a hodnotili. Často šlo o otázku prežitia. Aj keď je dnešná doba typická
dôrazom na individualizáciu jedinca a je spojená s variabilitou skupín (spoločenstiev), v ktorých
sa ľudia pohybujú, psychické mechanizmy spojené so životom v menších a uzavretých
skupinách sú v nás stále prítomné. Preto je tiež pre nás dôležité, ako nás vidia druhí ľudia, aj
keď pre nás väčšinou nie sú životne dôležití.


Čo nám táto optika premýšľania o sebe môže ukázať?
Dalibor Kučera: To, čo nám môže pohľad druhého človeka na nás samých dať je ťažké
zovšeobecňovať. Záleží na význame druhého človeka, ale i na tom, či chceme a máme priestor
premýšľať o jeho vnímaní. A úplne zásadnou vecou je potom to, či chceme vôbec premýšľať
sami o sebe. Každý z nás sa zaisto niekedy stretol s tým, že ho druhý človek nepochopil,
napríklad interpretoval naše správanie inak, než bolo zamýšľané. Často nás podobné veci dosť
trápia. A niektorí si potom kladú otázku, čím to môže byť – je chyba v nás, v našich prejavoch,
alebo dokonca snáď v našej osobnosti, alebo chybu robí ten druhý – náš posudzovateľ?
Odpoveď je veľmi zložitá, pretože vždy je prítomných mnoho rôznych faktorov, ktoré sú naviac
spolu úzko previazané. V tejto komplikovanej rovnici sa náš výskum snaží odpovedať aspoň na
jednu vec – pokiaľ tomu druhý človek venuje čas a pozornosť je schopný opísať našu osobnosť
bez väčšieho subjektívneho skreslenia, resp. podobne, ako ju opisujeme my sami?
Zjednodušene povedané, vidia nás druhí ľudia takých, akí sme?

Pokiaľ ide o hodnotenie – sme kritickejší či náročnejší k sebe samým alebo k druhým?
Dalibor Kučera: Z výsledkov nášho výskumu vyplýva, že druhí ľudia nás popisujú o niečo
menej kriticky, ako sa vidíme my sami. Osobnostné charakteristiky spojené s pozitívnymi
konotáciami, napríklad svedomitosť či sebaistota, rezonujú v pohľadoch druhých ľudí viac než v
našom vlastnom hodnotení. Naopak, negatívne charakteristiky, napríklad labilita, arogancia a
neistota, sú v hodnoteniach druhých utlačené. Tu ale musíme poznamenať, že účastníci nášho
výskumu mali zrejme spolu pozitívny vzťah (málokto asi žiadal o svoje posúdenie úplneho
cudzinca alebo svojho nepriateľa), preto je potrebné, aby sme pri zovšeobecňovaní boli veľmi
opatrní.

Určite sa mnohí z nás stretli s tým, že občas preženieme naše hodnotenie či
posudzovanie druhých (alebo aj seba samých). Prečo to robíme?
Dalibor Kučera: Pri posudzovaní druhého človeka hraje úlohu veľké množstvo faktorov, okrem
iného takzvaných moderátorov posúdenia. Medzi najvýznamnejšie patria špecifiká vzťahu,
napríklad miera intimity či vzájomnej oboznamenosti. Okrem toho však môže naše posúdenie
vychádzať napríklad i zo situácie, v ktorej sa posudzovaný a posudzovateľ nachádzajú, z našich
zažitých schém, teda predsudkov či z emočných prežitkov. Často sme potom pri posudzovaní
druhého ovplyvnení skôr týmito okolnosťami a vytlačíme našu rozumovú a rozumnú úvahu.
Pokiaľ hovoríme o skreslenom náhľade na seba samého, obvykle sú zmieňované tzv. ego-
protektívne mechanizmy, ktoré chránia a posilňujú naše Ja, našu reprezentáciu samého seba.
Často sa stretávame aj s tým, že máme v určitých situáciách tendenciu zlepšovať svoj obraz
pred ostatnými, napríklad aby sme zvýšili svoju šancu na úspech. Tieto veci sú však už veľmi
komplexné a je ťažké ich stručne zhrnúť.


A čo sa dá robiť s tým, aby sme sa naučili pozerať sa na seba i druhých objektívne?
Dalibor Kučera: Tým najjednoduchším spôsobom je možno nadhľad. Pokúsiť sa na chvíľu
oslobodiť od subjektívnych zážitkov a skreslení a pokúsiť sa pozrieť na svet, i na samých seba,
perspektívou druhého. To ale nepochybne vyžaduje množstvo energie a niekedy i
sebazaprenia.


PhDr. Dalibor Kučera, Ph.D.
je výskumný pracovník a pedagóg v oblasti všeobecnej psychológie, sociálnej psychológie a
psychológie osobnosti na Pedagogickej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach.
Dlhodobo sa zaoberá problematikou psychológie používania jazyka a alternatívnym
psychometrickým prístupom štúdia osobnosti. Je autorom odborných publikácií, napríklad
Moderní psychologie: Hlavní obory a témata současné psychologické vědy alebo Komputační
psycholingvistická analýza českého textu.


18. 1. (pondelok)
Štart: 18:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/AkoNasVidiaDruhiLudia1801
Event: https://www.fb.com/events/426506145378951

Go to Top