1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

10 zásad výchovy (2. časť)

zasady2aDávajme deťom možnosť voľby – príkazy či presné inštrukcie sú vo výchove často krát nevyhnutné. Niektoré deti s plnením inštrukcií nemajú problém, iné sú samostatnejšie a rady sa rozhodujú sami. Prenechať im plnú zodpovednosť za rozhodovanie je samozrejme neprijateľné. Ale nechať ich robiť menšie rozhodnutia môže byť výbornou stratégiou, ako získať dieťa pre spoluprácu. Napríklad v chladné ráno si dieťa odmieta obliecť teplý svetrík. Vysvetlime mu, prečo je naozaj potrebné, aby sa dobre oblieklo a dajme mu možnosť vybrať si teplé oblečenie do zimy. Menším deťom je vhodné možnosť výberu zredukovať na dve možnosti. Dieťa tak má pocit, že jeho názor je dôležitý – a to môže byť kľúčové v období prvého vzdoru detí (okolo 3. roku).

Logické dôsledky namiesto trestov – používanie trestu ako výchovného prostriedku je veľmi kontroverzné a – čo je závažnejšie – otázne je aj to, či vôbec majú výchovnú hodnotu a ako pôsobia na detskú psychiku. Alternatívou ku klasickým trestom sú logické dôsledky (podľa Dreikursa) ako prostriedok výchovy k zodpovednosti. Tresty vzbudzujú v dieťati odpor a zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Pri logických dôsledkoch si dieťa nesie následky svojho konania samé, z čoho sa oveľa viac poučí a rodič nie je frustrovaný tým, že svoje dieťa trestá. Ak napríklad dieťa odmieta zjesť obed, nenúťme ho. Nesľubujme odmeny. Nech dieťa vstane od stola a ďalšie jedlo dostane až v čase najbližšieho jedla. Ak si nechce umývať zuby, opäť, nechajme ho. Je však treba odložiť sladkosti, pretože tie môže jesť len keď má umyté zuby, pretože inak by sa pokazili. Dôležité je dieťaťu nevyčítať ani nementorovať po tom, čo sa rozhodne zuby si opäť umývať. Logické dôsledky prenechávajú zodpovednosť za rozhodnutia a ich dôsledky deťom samým. Práve preto fungujú oveľa efektívnejšie než trestanie.

Konzistentnosť - ďalší dôležitý princíp vo výchove. Konzistentnosť súvisí so stanovovaním hraníc, teda určitých pravidiel. Pravidlá a ich rešpektovanie robia svet pre dieťa zvládnuteľným, pochopiteľným a predvídateľným. Ich dôsledným dodržiavaním sprostredkúvame dieťaťu poznanie, že ich okolitý svet je pre ne bezpečným miestom a že určitá akcia vždy spustí reakciu. Napríklad dieťa odmieta ísť spať. Žiada si pozrieť ešte jednu rozprávku, ešte chvíľu sa zahrať. Veď prečo by sme mu to nedovolili? Na druhý deň ten istý scenár, akurát že máme za sebou náročný deň, ešte nás čaká práca a nemáme chuť sa dohadovať s dieťaťom o tom, kedy má ísť spať. Podráždene trváme na tom, aby išlo do postele. Pre dieťa opäť nepochopiteľná situácia – prečo sa včera ešte mohlo hrať a dnes už nie? Veď predsa bolo dnes poslušné. Takúto situáciu dieťa môže vnímať ako nespravodlivú a je teda vyššia pravdepodobnosť, že bude s rodičmi podstatne viac a dramaticky bojovať. Ak už raz nastavíme pre dieťa určité pravidlá, mali by sme dbať na ich dodržiavanie. Ak ich z času na čas potrebujeme porušiť, objasnime dieťaťu, prečo. Keď vysvetlíme dieťaťu pre neho primeraným spôsobom, prečo má dnes ísť spať už teraz, predídeme tak možným „bojom" a plaču a zároveň zostávame konzistentným v dodržiavaní stanovených pravidiel.

Neobviňovať a nehodnotiť dieťa – obviňovanie typu: „Ja už z teba nevládzem", „Mňa z teba asi niekam odvezú" vyvolávajú u dieťaťa pocit viny – jeden z najťažších emočných pocitov. S tým súvisia aj hodnotiace výroky týkajúce sa dieťaťa, ktorým by sme sa mali tiež vyvarovať. Ak dieťa urobí niečo nevhodné, neprijateľné, odsúďme iba správanie – nie dieťa. Príklad: „To, ako si sa správal, bolo zlé." Nie: „Si zlý, lebo si robil to a to."

Pomenúvame pocity – tým, že pomenujeme vlastné pocity, sa stávame pánom situácie a zároveň sme pre dieťa „transparentní". Spozná, že sa tešíme z toho, že si našlo na ihrisku nového kamaráta, že nám je ľúto, že sa mu pokazila hračka. Zároveň sa snažíme pomenovať aj emócie dieťaťa, ktoré práve prežíva, či už je to radosť, smútok, hnev, strach... Týmto vlastne rozvíjame jeho emocionálnu inteligenciu, pretože dieťa sa učí poznať svoje vlastné emócie, ako aj emócie iných.

Prečítajte si aj 10 zásad výchovy (1. časť)

Spracovala: MG

 

Go to Top