1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

10 zásad výchovy (1. časť)

zasady1aOceniť pozitívne správanie – dieťa potrebuje pozornosť rodičov, cítiť sa ako dôležitý člen rodiny. Príklad: spoločne s dieťaťom skladáme stavebnicu, je spokojné, veselé. Zhodnotíme, že dieťa sa pekne hrá a môžeme na chvíľu odbehnúť - povedzme pripraviť obed. Dieťa sa možno ešte chvíľu zahrá samo, ale čoskoro nás začne privolávať späť, aby nám ukázalo, ako pekne zapojilo nový dielik skladačky, alebo spýtať sa, ako má ďalej pokračovať. Ak zareagujeme (napr. prídeme sa pozrieť, ako sa mu darí), dieťa sa pravdepodobne ešte chvíľu zahrá samo. Ak však budeme prehliadať jeho volanie, alebo len nezúčastnene odpovieme, je veľmi pravdepodobné, že dieťa sa bude snažiť získať našu pozornosť zvýraznením svojho správania. Môže byť napríklad podráždenejšie, bude nás čoraz častejšie volať, alebo urobí niečo nečakané, čím nás zaručene privolá (napr. zbúra doteraz postavenú skladačku). Dieťa teda usiluje o našu pozornosť – a keď je nemôže získať pozitívnym spôsobom, skúša to inak. Aj negatívna pozornosť je lepšia ako žiadna pozornosť. Dbajme preto, aby sme si dieťa všímali a oceňovali ho vtedy, keď sa správa tak, ako od neho očakávame (keď sa chvíľu hrá samo, keď sa nás v obchode drží za ruku, keď na ihrisku požičia formičky...). Pochvala pozitívneho správania nie je rozmaznávanie – dieťaťu tým len dávame najavo, že nám na ňom záleží a vážime si jeho dobré správanie.

Neironizovať dieťa – okrem toho, že irónia je len spoločensky prijateľnejšia forma agresie, je dôležité vyhnúť sa jej ešte z jedného dôvodu. Dieťa začína chápať podstatu irónie až po nastúpení do povinnej školskej dochádzky. Preto, ak napríklad nechtiac rozbije šálku a nahnevaným tónom povieme dieťaťu: „No pekne! Ty si ale šikovný. ", je to pre dieťa niečo úplne nepochopiteľné. Je si vedomé toho, že urobilo niečo zle, aj keď nechtiac, a dostane za to pochvalu. Počuje niečo pozitívne, hoci situácia tomu nezodpovedá. Je to z našej strany tzv. dvojitá komunikácia, ktorá dieťa zneisťuje a vzbudzuje pochybnosti.

Zastrašovanie – výroky typu: „Počkaj, keď to poviem otcovi" alebo „Keď nebudeš poslúchať, prídu po teba policajti" ešte žiadnemu rodičovi nepomohli. A už vôbec tým nepomohli svojej autorite. Pre dieťa je opäť nejasné, prečo by jeho neposlúchanie mal riešiť otec, keď sa vráti z práce, alebo nejakí cudzí policajti. Navyše tým môžeme nechtiac vybudovať strach z toho, že jedného dňa naozaj prídu nejakí cudzí ľudia a zoberú dieťa od rodičov. Výroky takéhoto charakteru sa preto snažme nepoužívať.

Poznámky v prítomnosti dieťaťa – obozretnosť je potrebné zachovať si aj pri zdanlivo neškodných výrokoch o dieťati pred inými ľuďmi. Hoci pre nás je to najlepšia priateľka alebo blízky rodinný príslušník, pre dieťa je to cudzia osoba, ktorej hovoríme, aká je tá naša Zuzka uplakaná, že Ondrejko pri hre s loptou nie je taký šikovný ako iné deti a pod. Už malé deti sú veľmi vnímavé a aj keď presne nerozumejú daným slovám, tušia či o nich hovoríme s hrdosťou, alebo naopak sklamaním či obavami. Aj keď dieťa vyzerá, že je práve zaujaté hrou a nepočúva – nespoliehajme sa na to. Je veľmi dôležité brať túto skutočnosť do úvahy. Veď stačí si predstaviť, že by sme to boli my, o ktorých by naša najbližšia a najdôležitejšia osoba hovorila ostatným o našich slabých stránkach či pochybnostiach, či sme „v norme" v porovnaní s ostatnými vrstovníkmi. Výchovné otázky či problémy zásadne neriešme v prítomnosti detí.

Porovnávanie – veľmi dôležitá zásada: Neporovnávajme deti medzi sebou, ani spolužiakov vrstovníkov, súrodencov ani seba v ich veku. Keď porovnávame dieťa s inými, zvyčajne mu tým signalizujeme, že nie sme spokojný s jeho výkonom či správaním, ale s výkonom / správaním porovnávaného kamaráta by sme spokojní boli. Zraňujúce, však? Namiesto toho, porovnávajme aktuálny výkon dieťaťa s jeho predošlým výkonom. Zároveň môžeme pátrať po tom, prečo to minule vyšlo a teraz nie, čím to je, že teraz sa nesprávalo tak dobre ako naposledy. Prejavujeme tak dôveru v dieťa, že je schopné správať sa lepšie a dosiahnuť lepší výsledok.

Prečítajte si aj 10 zásad výchovy (2. časť)

Spracovala: MG

 

Go to Top