1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Keď dospievajúci v škole usilujú o moc

moc-aExistujú dva najbežnejšie chybné prístupy, ktoré rodičia používajú vo svojej výchove. Jedným z nich je deti rozmaznávať, robiť všetko za ne a vzdať sa akýchkoľvek požiadaviek, a druhým spôsobom je autoritatívnosť, teda snaha prinútiť mládež, aby sa podriadila a prispôsobila. Dôsledkom takýchto výchovných postupov môžu byť rôzne ciele nevhodného (chybného) správania, ktoré sa následne prejavujú aj v školskom prostredí a ktoré Dreikurs rozlišuje nasledovne: pozornosť, moc, odplata, neadekvátnosť a hľadanie rozptýlenia. Slovo „chybné" znamená, že dospievajúci nesprávne predpokladá, že tieto ciele musí dosahovať, aby získal určitú dôležitosť.

Moc
Dôležitým faktom, ktorý je potrebné si v tomto bode uvedomiť je, že dospievajúci môžu veľmi ľahko odmietnuť s nami spolupracovať. Ako dospelí sme zvyčajne v pozícii, keď sa snažíme, aby dospievajúci povedali „áno" – áno krúžku dejepisu, áno svedomitej príprave do školy, áno príchodu domov v stanovenom čase. Tak sú adolescenti zvyčajne v pozícii, že ak sa rozhodnú, môžu povedať „nie". Moc povedať „nie", je absolútna. Ak ťa chcem prinútiť povedať áno, a ty si v pozícii povedať nie, vždy vyhrávaš. Nemá však zmysel byť tým, kto rozkazuje, ak niet toho, kto by poslúchal.
Riziko otvorenej vzbury nedonúti dospievajúcich spolupracovať. Takáto situácia iba zvyšuje pravdepodobnosť toho, že vzdorovitosť bude slabá či skrytá. Môže napríklad „zabúdať" školské pomôcky a domáce úlohy, pracovať hlboko pod úroveň svojich možností. Ak má napríklad adolescent v triede dominantného učiteľa, kde cíti, že je príliš riskantné búriť sa otvorene, bude vyzerať z okna, snívať s otvorenými očami, alebo vôbec nepôjde do školy. Dokonca sa môže na učiteľa priamo dívať a tváriť sa, akoby dával pozor a súčasne prežívať tiché uspokojenie z toho, že si v duchu hovorí: „Myslíš si, že máš všetko pod kontrolou. Nuž, ja ti niečo ukážem, nemôžeš mať moju myseľ."
Apatia je forma vzdoru, ktorým adolescenti vyjadrujú: „Nemôžeš zvíťaziť nad všetkými. Tak iba odpovedaj áno a nie a správaj sa tak, aby si získal dostatočný prospech na postup do vyššieho ročníka. Ale neurob nič navyše a vydrž, aby si sa každý deň dožil zvonenia po poslednej vyučovacej hodine. Vtedy vstupujeme do reálneho sveta, na ktorý môžeme mať vplyv."

Ako sa študent správa, keď chce získať moc
Agresívny, odmieta autoritu, drzý, odmieta pracovať, klame, vzdorovitý, panovačný, výbuchy hnevu.

Ako študent reaguje na upozornenie
Nevhodné správanie pokračuje, môže sa dokonca stupňovať.

Ako sa cíti učiteľ
Porazený, frustrovaný, nahnevaný, ohrozený vo vodcovskej pozícii.

Pozitívne nasmerovanie a využitie snahy získať pozornosť
Je rád vodcom alebo v silnej pozícii, ktorá je spoločnosti prospešná. Často má dobre vyvinuté schopnosti nezávislého myslenia. Býva vytrvalý a rozhodný.

Možné povzbudzujúce úlohy
Pomocník učiteľa alebo trénera, rozhodca medzi žiakmi, dáva pozor na chodbách, vedie triedne schôdzky. Vodca v akejkoľvek užitočnej aktivite.

Riešenie problémového správania v škole
Učiteľ by mal prestať so žiakom bojovať. Niekedy je účinné iba byť ticho a čakať. Svoje správanie môžeme vždy kontrolovať. Ak ako učiteľ začínate podliehať negatívnym emóciám, zvlášť prospešné je psychicky si oddýchnuť, napr. prestať na chvíľu myslieť na triedu. V problémových situáciách hľadajte humor a používajte ho na odzbrojenie potenciálne explozívnej situácie. V súkromí študentovi povedzte, čo si myslíte o cieli jeho správania. Pýtajte sa sami seba, aké sú vaše motívy – získať deti pre spoluprácu alebo ukázať im, že pánom situácie ste vy?
Boj o moc alebo odplácanie sa môže zastaviť vhodnou reakciou už na začiatku, a to prostredníctvom tzv. elegantných únikov. Elegantnými únikmi môže byť:
- Prehliadanie neprimeraného správania,
- Vyhýbanie sa irelevantným otázkam,
- Stručnou vetou uzavrieť komentár (Študent: „Tieto hlúposti ma nebavia." Učiteľ: „Beriem to na vedomie."),
- Zmena témy,
- Dohodnutie sa na rozhovore mimo vyučovania,
- Vyjadrenie svojho názoru a názoru žiaka bez porovnávania („Podľa teba je to ..., podľa mňa ide o ..."),
- Použitie humoru na zľahčenie situácie.

Ak sa konflikt predsa len vyostrí, treba žiaka izolovať od ostatných. Žiaka možno presadiť na iné miesto alebo ho poslať do zborovne, alebo niekam, kde bude pod dozorom. Rozhovor so žiakom by mal nasledovať až po upokojení situácie, keď opadnú silné emócie. Konštruktívnou alternatívou pri snahe o moc je umožniť študentom slobodne sa rozhodovať (Napr. „Keď máš cvičenie hotové, môžeš v tichosti počkať, kým ostatní dokončia, alebo pracuj na ďalšej úlohe").

Vypracovala: MG
Zdroje:
ČECHOVÁ, D. a kol.. Integrácia žiakov v podmienkach základných a špeciálnych základných škôl. Príručka na prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.
DREIKURS, R., GREY, L.. Logické dôsledky. Praktická príručka ako naučiť deti a dospievajúcu mládež zodpovednému správaniu.
DREIKURS, R., SOLTZ, V. Deti ako výzva.
WALTON, F. X. Ako vychádzať s dospievajúcimi doma a v škole. Príručka pre rodičov, učiteľov, riaditeľov škôl a psychológov.

 

Go to Top