1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Ako vyhrať boj s prokrastináciou

prokrastinacia-aČo nemusíš urobiť dnes, odlož na zajtra a potom na pozajtra - a máš dva dni voľna. Takto nejako si väčšina z nás predstavuje chorobné odkladanie povinností „na zajtra" – teda prokrastináciu. Kým spomínané heslo evokuje dobrovoľné a premyslené rozhodnutie odsunúť úlohu na neskôr, pravá prokrastinácia spočíva v niečom inom. Prokrastinujúci človek by danú úlohu chcel splniť, ale nevie sa k tomu odhodlať. Odkladanie povinností je teda skôr nedobrovoľné a sprevádzané nepríjemnými pocitmi. Výsledkom je stres a pocit viny či neschopnosti. Snažia sa sami seba presvedčiť, že pod časovým tlakom sa im lepšie pracuje. V časovej tiesni sa však nikomu nepracuje dobre. Je to práve ten posledný a najdôležitejší impulz, ktorý varuje, že keď nespravím tú prácu teraz, budem musieť čeliť väčším nepríjemnostiam, než je samotné plnenie úlohy.

Čo teda môžeme robiť, aby sme zmiernili príznaky prokrastinácie?
- Spíšte si zoznam vecí, ktoré potrebujete urobiť (To Do List). Zoznam by nemal byť príliš dlhý.
- Urobte si časový odhad trvania jednotlivých úloh. Veľmi dobrou pomôckou je tiež rozdeliť si úlohy podľa dôležitosti a naliehavosti (pozri Ako si udržať duševné zdravie – ABCD analýza).
- Ideálne je začať plniť úlohu hneď zrána, kedy máme najviac energie a pocit „nového začiatku". Odkladanie povinnosti na neskôr poobede môže vyvolať pocit, že už sa s tým dnes neoplatí začať.
- Základom je stanoviť si presný čas, kedy chceme začať pracovať. Keď máme konkrétnu hodinu naplánovanú pre prácu, považujeme to za záväznejšie než nejasne stanovený čas – niekedy poobede.
- Stanovte si tiež najkratší čas, ktorý chcete nepretržite pracovať – a dodržiavajte ho! Na začiatok to môže byť napr. 15 minút nepretržitej práce, potom krátka prestávka, ďalších 15 min. atď. Postupne časové intervaly predlžujte. Časom to už bude samozrejmosť.
- Požiadajte niekoho o pomoc. Ak sa sami neviete „donútiť" začať pracovať, požiadajte niekoho blízkeho, kto bude priateľsky, ale pevne trvať na tom, aby ste naozaj vykonali to, čo máte vykonať. Pomôcť môže aj spätná kontrola – priateľ, ktorý vám pomohol so začatím práce, môže prácu aj spätne skontrolovať – či ste si naozaj dali záležať, ako vám práca išla, môže oceniť pokrok, prípadne aj poukázať na menšie nedostatky.
- Pred samotným začatím práce je veľmi dôležité vytvoriť si vhodné podmienky na prácu a odstrániť rušivé podnety, ktoré môžu strhávať našu pozornosť (internet, TV, rádio, mobil...).
- Začnite úlohou, ktorá nie je príliš zložitá a nezaberie vám veľa času. Jej zvládnutie vám dodá sebavedomie a príjemný pocit z dobre vykonanej práce.
- Vnútorná motivácia (vlastný dobrý pocit z vykonanej práce) pri prekonávaní určitej prekážky je najlepšia. Určite však nezaškodí podporiť tento pocit aj menšou odmenou (napr. pozrieť si obľúbený seriál, uvariť si obľúbené jedlo, ai). Pri náročnej a dlhšie trvajúcej úlohe môže byť odmena o čosi väčšia, vždy by však mala byť primeraná náročnosti úlohy, ale aj jej výsledku. Iná by mala byť odmena napr. pri príprave na skúšku, ktorá dopadla na výbornú, ako pri skúške, ktorú sme len tak-tak prešli.
- Dôležité: nezamieňať si odmenu s „bolestným". Keď si napr. otvorím balíček sušienok popri učení sa na skúšku, v podstate hovorím: „Je to pre mňa už tak neznesiteľné, že ak si túto činnosť nejakým spôsobom nespríjemním, tak to asi nezvládnem." Nehovoriac ešte o tom, že aj zajedanie si popri práci nás dokáže dosť rozptýliť a hlavná činnosť sa zbytočne predlžuje a ustupuje do pozadia. Ak si naopak povieme, že sušienky si dáme až o chvíľu, keď dokončíme úlohu, alebo aspoň ucelenú časť úlohy, má to hneď dve výhody – drobné jedlo je tu ako odmena, nie ako bolestné a taktiež tým výrazne zvýšime svoj pracovný výkon a nasadenie.

Na záver:
- Pokroky v zmierňovaní prokrastinácie budú prichádzať – ale pomaly a postupne. Určitá dávka vytrvalosti a trpezlivosti je preto nevyhnutná.
- Veľmi dôležité je pozitívne myslenie – alebo prinajmenšom nemyslieť negatívne. Ak berieme úlohu nie ako prekážku, ale ako výzvu či príležitosť dozvedieť sa niečo nové a preskúmať svoje možnosti, čas strávený nad úlohou je podstatne príjemnejší a napokon aj kratší.

Prečítajte si aj Ako sa efektívne učiť.

Spracovala: MG

 

Go to Top